Už dlhú dobu som sa nebola nikde zabávať. Ale ja ani niesom taký typ, čo chodí po baroch, vypije si a zatancuje. Ja som skorej pokojnejší človek a neľutujem to. Radšej cítim pohodu domova, ako byť niekde kde sa to hemží veľkou skupinou ľudí. Ale predsa som sa rozhodla že dakde s priateľom pôjdeme.
Bola som na víkend u neho a tak sme sa rozhodli že pôjdeme do Mlynskej doliny na diskotéku. Celý deň som ani netušila že dakde pôjdeme, až keď mi kamoš napísal že idú sa baviť či nepôjdeme s nimi že bude zábava. Hmmm... Dobre sa to čítalo, tak som sa rozhodla že pôjdeme. Ospršili sme sa, obliekli, vyvoňali a hajdemo na diskotéku. Šli sme naším novým autíčkom Suzukinou. Ja som sedela vedľa priateľa, ktorý pobral volant do vlastných rúk. Mala som v pláne že si dačo vypijem aj ja. Ako sme tak prišli na miesto ´´M´´, zoznámili sme sa ešte s pár ľuďmi kde mala kamoška stretávku s nimi. Ja som s nimi neprehovorila ani reč, lebo sa mi zdalo že sú z iného sveta ako ja. Tak som sa bavila iba s priateľom, kamošom, jeho babou a sestrou. Táto skupina ľudí boli samí informatici a ja ako študentka podnikového manažmentu som nerozumela ich reči. Chvíľu sme posedeli v tej reštike a potom sme šli do 39. To je taký starší klub kde sa tvária ľuďia že tam je maximálna zábava. Ale išlo iba o to, že sa tam opili ako dogy a tancovali. Myslím si, že pár indivíduí tam bolo aj takých čo prišli zhúlení. No dnešný svet je postavený na hlavu. Hneď ako som vstúpila do miestnosti ma to odradilo. Cez uličku popri ktorej bol bar boli samí ľudia že sa ani chodiť tadiaľ nedalo, no hrúúúúza. Miesta na sedenie a tancovanie boli spojené takže veškerý pohyb žádny. Vážne bolo to strašné a tie ksichty niektorých ľudí ma skutočne odpudzovali a hnusili sa mi. Keď som sa cítila osamelá lebo sa mi nevenoval nikto, šla som na čerstvý vzduch si sadnúť. Zrazu za mnou prišiel totálne opitý chalan a mrmlal si dačo pod nos, čomu som vôbec nerozumela. Fakt boli to brebty ako keď sa učí dvojročné dieťatko rozprávať :D On si myslel, že bude mať úspech u mňa alebo inej baby? No dosť naivný bol chlapec keď v takom stave prišiel za mnou. Našťastie sa vrátil priateľ a vyslobodil ma od neho. To nebolo všetko. Bola tam jedna holka čo mala rozlúčku so slobodou. Môj drahý mal tričko s červeným pozadím a bielym krížom. Tá holka mu kričali aby ju zachránil. On za ňou šiel trošku pokecali a prišiel ku mne. Ale vo mne vrela láva, pretože som neskutočne žiarlila aj keď som nemala načo. Možno iba nato, že som bola úplne sama na lavičke. Ale vďaka Bohu sme odtiaľ potom išli preč.
Naše kroky putovali do jedného klubu kde síce bolo menej ľudí aj krajšie prostredie ale takisto ľudia opití, drzí, no niečo strašné. Niesom zvyknutá na taký život a popravde si ani nehcem zvyknúť. Sadli sme si na roh k malému stolíku, kde sme si dali stoličky a vedľa bol SBS-kár. Ten sedel na stoličke a hral sa s mobilom a nohy mal vyložené na druhej stoličke. Úplný sebec bol ten chlapík, si myslel že keď tam pracuje si môže brať všetko. Druhí potom nemali kde sedeť ale jeho nožičky mal oddýchnuté. Prišla za ním jedna holka v minisukni, výstrih až k bradavkám vysoké štekle a zmaľovaná ako barbina že či si môže zobrať stoličku na ktorej mal vyložené nohy. On sa na ňu usmial a dal jej ju. Myslím že keby tam šiel môj priateľ abo kamoš tak im tú stoličku nedá a ešte by vznikol konflikt.
Je to zvláštne že na svete sú takí ľudia čo podľa výzoru sa správajú na druhého. Ale tak každí sme nejakí. Po tejto skúsenosti som mala chuť ísť domov. Šla som sa do auta zohriať lebo mi bolo zima a o chíľu prišli aj kamoši ktorích sme mali brať domov na aute. Bola som aj veľmi unavená takže sa mi chcelo spať. Šli sme naspať do Petržalky a rovno do postele. Priateľ ma objal a čo bolo ďalej ani nemusím písať... Takže nakoniec to bol predsa príjemný večer :)
Očakávala som od toho lepšie...
17.08.2008 15:01:29
Komentáre